06/10

6. října 2017 v 10:39 | Elle |  Denník
Dlhšie som sa neozvala. Nemala som náladu na písanie, ale možno mi pomôže práve to. Trochu si tu vylejem srdce. Mala som a vlastne ešte stále mám akési blbé obdobie. Sprevádza ma pocit smútku, akejsi beznádeje, som pesimistická, úzkostlivá a navyše pociťujem každodenný vnútorný nepokoj, ktorý ma zvnútra zožiera a ktorého sa nijako nedokážem zbaviť. Takto nejako sa cítim už dlhšiu dobu. Nechcem konkretizovať, no pokúsim sa aspoň naznačiť moju situáciu. V mojom okolí je totiž človek, ktorý mi neskutočne odoberá energiu. Tejto osobe sa po rozhovore so mnou vždy uľaví, ale mne je po tomto rozhovore zle. Necítim sa dobre, pretože si neustále v hlave premieľam slová tejto osoby. Možno si poviete, prečo sa tejto osobe jednoducho nevyhýbam. Áno, takto by som to riešila v takom prípade, keby išlo o nejakú známu osobu, susedu, či kolegyňu. No kedže ide o rodinného príslušníka, ktorý sa ku mne celý život správal pekne a s ktorým som si vždy veľmi dobre rozumela, tak sa mu nemôžem otočiť chrbtom práve v období, kedy má problémy. Ide o moju tetu, ktorá sa navyše nasťahovala do rovnakej obce, v akej bývam ja. Takže sa ku mne kedykoľvek v priebehu dňa zastaví, vyleje si srdce a mne je potom naozaj zle. Moja teta je slobodná maminka a nemá to teraz jednoduché, preto mi jej je ľúto a snažím sa jej byť nablízku. Trápi ma však to, že je stále neskutočne depresívna, plačlivá a mňa toto jej správanie veľmi ťahá dole. Dostala som sa do takého stavu, že beriem každý deň magnézium, pretože mám neskutočnú neurózu a bolí ma žalúdok. Som veľmi citlivý a empatický človek. Som typ človeka, ktorý viac počúva než hovorí, a preto som akýmsi poslucháčom celej mojej rodiny. Najhoršie na všetkom je to, že jeden na druhého akoby donáša a ja si vypočujem vždy obe strany, a potom sa cítim ako medzi dvomi mlynskými kolesami. Predstavte si, že k vám príde na návštevu napríklad maminka, ktorá vám porozpráva o situácii doma s ostatnými členmi rodiny a o niečo neskôr príde jej sestra, ktorá sa mi takisto posťažuje, respektíve vyrozpráva z toho, čo ju trápi. Moju maminku milujem nadovšetko a naozaj neznesiem, keď na ňu niekto iný povie niečo zlé. Moja teta teraz býva pod jednou strechou aj s mojou mamou. A viete ako to chodí, čím viac ľudí je pod jednou strechou, tým viac je to na hovno. Ja som typ človeka, ktorý sa snaží byť s každým zadobre, no nie vždy sa to dá. Posledné dni sú pre mňa naozaj ťažké. Keď sa v noci zobudím, neustále mi v hlave znejú jednotlivé rozhovory, sťažnosti, ktoré si v priebehu dňa vypočujem a potom nemôžem spávať. Som z toho smutná. Dá sa toho nejako zbaviť? Ako žiť svoj život a nebrať si všetko tak veľmi k ♥? Moja mamina mala ťažký život a máme spolu veľmi pekný vzťah. Možno aj to je dôvod, pre ktorý som voči nej akási citlivejšia. Neznesiem keď na ňu niekto niečo povie, ako napríklad moja teta. Pritom viem, že teta ju má rada ale občas sa zbytočne stará do vecí, do ktorých ju nič nie je, a sem tam sa mi posťažuje, že neupratuje tak veľmi ako ona, a podobne. Sú to úplne banálne veci, ale mňa sa zmocňuje pocit, že moja mamina žije niekde, kde ju nemajú tak veľmi radi, ako rada ju mám ja. Zakaždým, keď niekto povie niečo na moju maminku ma akoby bodol priamo do srdca. Možno teraz vyzerám ako blázon, ale potrebovala som sa vyrozprávať aspoň takto anonymne. Ďakujem Bohu za to, že mám super rodinku. Mám milujúceho muža a krásne, zdravé dieťa, ktoré mi robí radosť. No ani z mojej rodinky sa nedokážem tešiť naplno kým neuvidím, že aj moja mamina je šťastná. Možno by som sa viac mala zamerať na seba, manžela a syna, kedže už mám svoju rodinku, ale neviem si rozkázať. Keď ma prepadne smútok, drží ma dosť dlho a ja som chvíľami zúfalá. Ak má niekto podobnú skúsenosť a poradí mi, budem veľmi vďačná. Och, ako veľmi (v dobrom) závidím ľuďom, ktorí sú úplní flegmatici a nič ich len tak nerozhádže. Ja som veľmi citlivá, neublížila by som ani muche, túžim po tom, aby bol každý šťastný, pretože až potom môžem byť šťastná aj ja. Nedokážem sa tešiť, ak viem že niekto z mojej rodiny sa trápi. Zbytočne veľa nad všetkým rozmýšľam, analyzujem každé jedno slovo, čo mi kto povie a hľadám za ním aj to, čo dotyčný možno ani nemyslel a potom sa často trápim. Možno niekto povie sprostosť, bez hlbšieho významu a ja za tým už hľadám, že ma dotyčný asi nemá rád a podobne. Môj manžel mi hovorí, že si veci beriem až moc osobne. Veľakrát prídeme z návštevy domov a ja ešte hodinu rozoberám, čo kto povedal, čo ma ranilo a takto zaťažujem manžela. Chcela by som sa zbaviť tejto odpornej vlastnosti. Ale ako? Prečo jednoducho nemôžem brať slová jedným uchom dnu a druhým von? Zamračený

sad, anime, and art image
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 skinnyandbeautifull skinnyandbeautifull | Web | 6. října 2017 v 18:50 | Reagovat

Ahoj, super blog, budu ráda za sb, mrkni na můj blog :)

2 quthin quthin | Web | 7. října 2017 v 8:43 | Reagovat

Nedivím se ti, že tě to taha dolu :( ale teta se cítí třeba ještě hůř a možná potřebuje povzbudit a pozitivní slova, zkus na tom najít něco pozitivního a pozitivně s ní mluvit, pomoct jí a neutapet se v tom s ní..to se mi to mluví já vím :/

3 B. B. | Web | 8. října 2017 v 16:42 | Reagovat

V tomhle bohužel zrovna já neporadím, leda bych ti zopakovala slova z okolí, když se někdo snažil poradit mě, ale k ničemu to nevedlo, protože to mám velmi podobné jako ty. Také někdy lituji, že nejsem flegmatik, ale já jsem těžce melancholická.

4 K. K. | Web | 8. října 2017 v 16:54 | Reagovat

Přesně tohle jsem zažívala když se naši rozváděli. Postavili mě do nesnesitelné situace. Oba mi chodili žalovat na toho druhého a očekávali, že je podpořím. Nemohla jsem se přece stavě na něčí stranu. Hrozně mě to tížilo. Nadruhou stranu ty máš manžela se kterým to vše můžeš probrat. Já nikoho takového neměla. Nevím jak bych ti poradila, je teď prostě období podzimní deprese. Zkus si najít něco čím se odreaguješ, mě docela pomáhají knížky nebo seriály. Chvíli číst a řešit problémy jiných.. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama