12/10

12. října 2017 v 11:06 | Elle |  Denník
Uľavilo sa mi. Zdá sa, že vzťahy v mojej rodine sú o čosi lepšie:) Ale to nič nemení na tom, že by som chcela na sebe trochu popracovať - nechcem sa trápiť nad každým slovom, nechcem o všetkom zbytočne veľa premýšľať. Neviem, či sa to vôbec dá zmeniť, kedže som taká citlivka, ale môžem sa o to aspoň pokúsiť:)
V poslednej dobe mi neostáva na blog veľa času, pretože môj malý ma zamestnáva naplno. Keď nespinká, tak je vkuse v pohybe, a ja samozrejme s ním Smějící se. Koniec koncov, nemôžem sa sťažovať, pretože vďaka toľkému pohybu som za posledné obdobie nepribrala ani gram. Váha je stále rovnaká 55, 8 kg. Ešte to nie je úplne podľa mojich predstáv, no asi prvýkrát v živote sa vo svojom tele cítim pomerne dobre. Pripadám si celkom štíhla a cítim sa dobre, zdravo. Keby som trošku viac zamakala, tak zhodím raz dva, ale neviem či to vlastne chcem. Niekedy sa chcem do toho oprieť naplno, no potom si poviem, či mi stojí za to sa nejako trápiť, priveľmi sa obmedzovať v jedle, atď., keď sa o pár mesiacov (možno o pol roka a viac?) s manželom budem pokúšať o druhé baby. Fakt neviem. Asi nejdem tlačiť na pílu, dám tomu voľný priebeh a potom sa uvidí.
Inak ako viete, bála som sa prvej MS po zákroku. Na moje prekvapenie však vôbec nebola silná, ani netrvala dlho a ani ju nesprevádzali žiadne bolesti:) Takže som spokojná. Dobrá správa je, že konečne môžem mať s manželom sex :D Už sú to skoro dva mesiace, čo sme ho nemali, takže si to užijeme, ako sa patrí :D Sama neverím tomu, čo som teraz vlastne napísala. Ja, taký hanblivý introvert, ale asi sa už na mne prejavil jeho nedostatok :D
Dúfam, že sa máte dobre. Čítam vaše články, len som nemala čas na ne reagovať. Polepším saNevinný
Dnes nám konečne vykúka slniečko, človek sa hneď cíti o niečo lepšie. Keby môj malý nebol chorý, tak by som hneď išla von na prechádzku. Uvidím, možno ho naobliekam a pôjdeme sa prevetrať aspoň na záhradu. Aký program máte na dnes vy?

Raňajky: domáca jablková výživa
Obed: tortilla s tuniakom
Večera: ?
fashion, girl, and style image



 

06/10

6. října 2017 v 10:39 | Elle |  Denník
Dlhšie som sa neozvala. Nemala som náladu na písanie, ale možno mi pomôže práve to. Trochu si tu vylejem srdce. Mala som a vlastne ešte stále mám akési blbé obdobie. Sprevádza ma pocit smútku, akejsi beznádeje, som pesimistická, úzkostlivá a navyše pociťujem každodenný vnútorný nepokoj, ktorý ma zvnútra zožiera a ktorého sa nijako nedokážem zbaviť. Takto nejako sa cítim už dlhšiu dobu. Nechcem konkretizovať, no pokúsim sa aspoň naznačiť moju situáciu. V mojom okolí je totiž človek, ktorý mi neskutočne odoberá energiu. Tejto osobe sa po rozhovore so mnou vždy uľaví, ale mne je po tomto rozhovore zle. Necítim sa dobre, pretože si neustále v hlave premieľam slová tejto osoby. Možno si poviete, prečo sa tejto osobe jednoducho nevyhýbam. Áno, takto by som to riešila v takom prípade, keby išlo o nejakú známu osobu, susedu, či kolegyňu. No kedže ide o rodinného príslušníka, ktorý sa ku mne celý život správal pekne a s ktorým som si vždy veľmi dobre rozumela, tak sa mu nemôžem otočiť chrbtom práve v období, kedy má problémy. Ide o moju tetu, ktorá sa navyše nasťahovala do rovnakej obce, v akej bývam ja. Takže sa ku mne kedykoľvek v priebehu dňa zastaví, vyleje si srdce a mne je potom naozaj zle. Moja teta je slobodná maminka a nemá to teraz jednoduché, preto mi jej je ľúto a snažím sa jej byť nablízku. Trápi ma však to, že je stále neskutočne depresívna, plačlivá a mňa toto jej správanie veľmi ťahá dole. Dostala som sa do takého stavu, že beriem každý deň magnézium, pretože mám neskutočnú neurózu a bolí ma žalúdok. Som veľmi citlivý a empatický človek. Som typ človeka, ktorý viac počúva než hovorí, a preto som akýmsi poslucháčom celej mojej rodiny. Najhoršie na všetkom je to, že jeden na druhého akoby donáša a ja si vypočujem vždy obe strany, a potom sa cítim ako medzi dvomi mlynskými kolesami. Predstavte si, že k vám príde na návštevu napríklad maminka, ktorá vám porozpráva o situácii doma s ostatnými členmi rodiny a o niečo neskôr príde jej sestra, ktorá sa mi takisto posťažuje, respektíve vyrozpráva z toho, čo ju trápi. Moju maminku milujem nadovšetko a naozaj neznesiem, keď na ňu niekto iný povie niečo zlé. Moja teta teraz býva pod jednou strechou aj s mojou mamou. A viete ako to chodí, čím viac ľudí je pod jednou strechou, tým viac je to na hovno. Ja som typ človeka, ktorý sa snaží byť s každým zadobre, no nie vždy sa to dá. Posledné dni sú pre mňa naozaj ťažké. Keď sa v noci zobudím, neustále mi v hlave znejú jednotlivé rozhovory, sťažnosti, ktoré si v priebehu dňa vypočujem a potom nemôžem spávať. Som z toho smutná. Dá sa toho nejako zbaviť? Ako žiť svoj život a nebrať si všetko tak veľmi k ♥? Moja mamina mala ťažký život a máme spolu veľmi pekný vzťah. Možno aj to je dôvod, pre ktorý som voči nej akási citlivejšia. Neznesiem keď na ňu niekto niečo povie, ako napríklad moja teta. Pritom viem, že teta ju má rada ale občas sa zbytočne stará do vecí, do ktorých ju nič nie je, a sem tam sa mi posťažuje, že neupratuje tak veľmi ako ona, a podobne. Sú to úplne banálne veci, ale mňa sa zmocňuje pocit, že moja mamina žije niekde, kde ju nemajú tak veľmi radi, ako rada ju mám ja. Zakaždým, keď niekto povie niečo na moju maminku ma akoby bodol priamo do srdca. Možno teraz vyzerám ako blázon, ale potrebovala som sa vyrozprávať aspoň takto anonymne. Ďakujem Bohu za to, že mám super rodinku. Mám milujúceho muža a krásne, zdravé dieťa, ktoré mi robí radosť. No ani z mojej rodinky sa nedokážem tešiť naplno kým neuvidím, že aj moja mamina je šťastná. Možno by som sa viac mala zamerať na seba, manžela a syna, kedže už mám svoju rodinku, ale neviem si rozkázať. Keď ma prepadne smútok, drží ma dosť dlho a ja som chvíľami zúfalá. Ak má niekto podobnú skúsenosť a poradí mi, budem veľmi vďačná. Och, ako veľmi (v dobrom) závidím ľuďom, ktorí sú úplní flegmatici a nič ich len tak nerozhádže. Ja som veľmi citlivá, neublížila by som ani muche, túžim po tom, aby bol každý šťastný, pretože až potom môžem byť šťastná aj ja. Nedokážem sa tešiť, ak viem že niekto z mojej rodiny sa trápi. Zbytočne veľa nad všetkým rozmýšľam, analyzujem každé jedno slovo, čo mi kto povie a hľadám za ním aj to, čo dotyčný možno ani nemyslel a potom sa často trápim. Možno niekto povie sprostosť, bez hlbšieho významu a ja za tým už hľadám, že ma dotyčný asi nemá rád a podobne. Môj manžel mi hovorí, že si veci beriem až moc osobne. Veľakrát prídeme z návštevy domov a ja ešte hodinu rozoberám, čo kto povedal, čo ma ranilo a takto zaťažujem manžela. Chcela by som sa zbaviť tejto odpornej vlastnosti. Ale ako? Prečo jednoducho nemôžem brať slová jedným uchom dnu a druhým von? Zamračený

sad, anime, and art image

20/09

20. září 2017 v 11:39 | Elle |  Denník
Neviem, či je to neutíchajúcim upršaným počasím, ale som akási bez nálady. Dnes som sa rozhodla pre detox organizmu. Ráno som vôbec nepociťovala hlad, a tak som sa rozhodla pre jednodňovú očistu. To znamená, že celý deň budem popíjať iba vodu, čaj a pravdepodobne si dám aj kávu, keďže bez nej sa neviem zaobísť. Raz za čas zvyknem praktikovať očistu. Je pre telo prospešná, no nemávam ju viackrát ako raz do mesiaca. Nič netreba preháňať.
Cítim sa akási plná a nafúknutá. Mám pocit, že posledný víkend som to s jedlom trochu prehnala. Upiekla som koláč a jedla som aj vtedy, keď som nepociťovala hlad. Neviem, ale možno mám PMS.
Včera som bola na kontrole u ženskej lekárky. Prišli mi výsledky z krvi a histológie. Našťastie všetko je v úplnom poriadku a to, že som potratila bola údajne iba smutná náhoda:/ Od potratu, respektíve od zákroku v nemocnici musím dodržiavať isté opatrenia. Nemôžem sa kúpať, nemôžem cvičiť, a hlavne nemôžem mať pohlavný styk. S manželom sme teda takmer mesiac bez sexu, a začína sa to trochu prejavovať. Obaja sme akýsi nervóznejší. Vzťah rozhodne nie je založený iba na sexe, ale myslím si, že hrá dôležitú rolu. A to patrím medzi tie ženy, ktoré bez sexu vydržia pomerne dlho. No keď sme s mužom spolu intímne, tak sme si akýsi bližší, no nie o tom som chcela.
Momentálne čakám na menštruáciu, ktorá by sa po zákroku mala dostaviť najneskôr do 4 alebo 6 týždňov. Už prešiel skoro mesiac a zatiaľ nič. Posledné dni ma však pobolieva podbruško, som akási precitlivelá, mám chuť na sladkosti, a podobne. Pripisujem to PMS. Ak sa mi dostaví MS, tak hneď po jej skončení môžem opäť normálne fungovať. Po kyretáži vraj býva MS dlhá a bolestivá, ale nie je to pravidlom, tak verím, že ma priveľmi nepotrápi.
Práve ležím na posteli, malý spí v postielke a popíjam zelený čaj s medom. Najradšej by som celý deň preležala s knižkou v ruke. Tešila som sa na to, ako budem na materskej čítať, no zatiaľ som si akosi nenašla čas. Pokúsim sa to napraviť.

Majte pekný deň!

socks, tea, and coffee image

Kam dál

Reklama